Môjho nadšenie pre IQOS si v rodine nikto nemohol nevšimnúť. Týždne som nehovoril o ničom inom a keď som si ho tesne pred Vianocami zapožičal, musel som s ním byť až otravný. Ale pozornosť sa mi páčila, od čias prvých chytrých telefónov som už dlho nezažil, aby som bol stredom pozornosti všade, kam som s IQOS zavítal. Nakoniec práve čítate web, kde pre vás zhromažďujem najlepšie rady, novinky a návody a pravdepodobne ste prišli z Facebook skupiny, ktorú som založil.
Zapožičanie tesne pred Vianocami bol strategický ťah
Požičať si IQOS práve pred Vianocami bol úmysel, každý si všimol, čo mi urobí radosť a nemusel zo mňa mámiť ďalšie nápady. Zabil som dve muchy jednou ranou, každoročne závetím všetkým vrásky, keď zo mňa ťahajú, čo by mi mali kúpiť a ja si objednávam iba ponožky alebo papuče.
Deň pred Štedrým dňom to prišlo, mamička vytasila riadny diel svojho dôchodku a bola rada, že ma tento rok neurazí porcelánovým jeleňom alebo inou kravinou. Ochotný dealer Jirka priviezol bieleho miláčika a moje nadšenie ešte vzrástlo, keď som zistil, že testovací kus už ma toho veľa za sebou a môj nový dutníček ohrieva cigárko o moc chutnejšie.
Večer volal brat. Z vianočného priania sa diskusia stočila na IQOSku a on trpezlivo počúval moje nadšenie. Mal som si všimnúť, že ho toľko nezdieľal, ale nedošlo mi nič, ani keď nerád priznával, že mi ho chcel kúpiť tiež. A že sa vraj zajtra zastaví s darčekmi.
Zajtra bolo vlastne za pár hodín, v zhone sme si vymenili pred domom objatia a zaželali si štastné sviatky. Stihol som ešte bratovi a jeho priateľke nadšene šermovať pred očami mojím novým bielym cumlíkom a prevzal darčekovú tašku, bez toho aby som sa na ňu pozrel. Zarazila ma len veta, že keby niečo nebolo v poriadku, mám volať dealerovi, zdvihol som obočie a dostal ubezpečenie, že pochopím, až to rozbalím.
Vycupital som domov a neodolal som a musel som sa pozrieť do tašky. Kým som v jednej ruke držal svoj práve vyhorený IQOS, krvi by sa vo mne nedorezal, v druhej som držal ďalši, v krabičke, úplne nový, zabalený. Bol to najväčší trapas za dlhé roky. S bratom si dávame darčeky skôr symbolické, sme dospelí chlapi a keď už sa raz rozhodol zainvestovať a urobiť mi radosť, ja som mu ju pekne zadupal, šermoval mu zdvojeným darčekom pred očami a on nepohol ani brvou a robil, že sa nič nedeje.
Milý bratček, urobili ste mi s mamou obaja obrovskú radosť, bez ohľadu na to, koľko už by som mal IQOSov doma. Bolo vidieť, že si vnímal moje želanie a toho si cením viac, než celého darčeka. A môžem ťa upokojiť, predstava, že by sa mi môj jediný IQOS rozbil a ja si nemohol zahriať okamžite ďalšie cigárko, pre mňa bola rovnako neprijateľná a hneď v januári som si chcel kúpiť náhradné. A tak už ho mám. A každý inej farby. Si najlepší brat na svete!
Aktualizácia po týždni
Oba IQOSy si žijú doma v symbióze. Zdatne využili mojej neschopnosti vracať dutníček do nabíjačky, takže sa ani jeden nezastaví. Mlynárik sa so mnou motá po cestách a černoško si hovie doma, pripravený, až opäť siahnem po jeho bratovi, ktorý zasvieti červeno. Potom príde jeho okamih a trasú sa blahom, aby nás oboch zahrial.
Aktualizácia po pol roku
Dnes je to pol roka s IQOS. Ako už väčšina z vás vie, stala sa z neho vášeň. Dnes už mám doma každú farebnú variantu a píšem o nich tento magazín, ktorý sa stal pre všetkých neoceniteľným zdrojom informácií. Belocha aj černoška mám ale stále, už nemajú toľko práce, striedajú sa s modrým a prekrásnym Motor šport.